Prekosyon DEA

Li enpòtan pou pran prekosyon lè w ap itilize yon DEA (Defibrilatè Ekstèn Otomatik) pou evite risk pou yon moun pran chòk elektrik pa aksidan. Li nesesè pou gen yon fòmasyon teknik ki apwopriye pou itilize aparèy la an sekirite epi pou asire ke elektwòd yo pa an kontak ak metal epi ke pèsonn pa manyen viktim nan lè yo peze bouton chòk la. Li enpòtan tou pou pwoteje viktim nan kont move tan epi pou asire ke mezi sekirite apwopriye yo pran anvan yo defibrile l.

Securite_DEA

Li enpòtan pou pran prekosyon lè w ap itilize yon DEA (Defibrilatè Ekstèn Otomatik) pou evite risk pou yon moun pran chòk elektrik pa aksidan. Li nesesè pou gen yon fòmasyon teknik ki apwopriye pou itilize aparèy la an sekirite epi pou asire ke elektwòd yo pa an kontak ak metal epi ke pèsonn pa manyen viktim nan lè yo peze bouton chòk la. Li enpòtan tou pou pwoteje viktim nan kont move tan epi pou asire ke mezi sekirite apwopriye yo pran anvan yo defibrile l.

Definisyon ak siyifikasyon

Prekosyon pou pran ak yon defibrilatè yo trè enpòtan paske se yon aparèy medikal ki ka sove lavi men ki dwe itilize yon fason apwopriye epi an tout sekirite. Men kèk nan prekosyon pou pran ak yon defibrilatè :

  • Itilize defibrilatè a sèlman sou moun ki sanble san konesans epi ki pa gen siy lavi. Li enpòtan pou pa itilize defibrilatè a sou moun ki pa bezwen tretman sa a, paske sa ka lakòz blesi oswa domaj anplis.
  • Asire w ke po moun nan pwòp epi sèk anvan ou mete elektwòd defibrilatè a. Li enpòtan pou retire tout tras salte oswa swè sou po a, paske sa ka anpeche transmisyon chòk elektrik yo.
  • Evite manyen moun nan pandan defibrilatè a ap bay yon chòk elektrik. Li enpòtan pou pa manyen moun nan oswa ekipman reyanimasyon yo pandan y ap itilize defibrilatè a, paske sa ka lakòz entèferans elektrik epi mete pasyan an oswa sekouris la an danje.
  • Verifye regilyèman batri ak elektwòd defibrilatè a pou asire ke yo an bon eta fonksyònman. Li enpòtan pou verifye regilyèman batri ak elektwòd defibrilatè a pou asire ke yo pare pou itilize an ka dijans.
  • Fè verifikasyon regilye sou defibrilatè a pou asire ke li pare pou itilize an ka dijans. Li enpòtan pou swiv enstriksyon fabrikan an pou antretyen ak verifikasyon defibrilatè a.
  • Kenbe defibrilatè a nan yon kote sèk epi lwen chalè, imidite ak chòk. Li enpòtan pou estoke defibrilatè a nan yon kote sèk epi an sekirite pou garanti ke li fonksyone kòrèkteman an ka dijans.
  • Swiv direktiv fòmasyon ak sètifikasyon pou itilize yon defibrilatè. Li enpòtan pou swiv yon fòmasyon apwopriye pou itilizasyon defibrilatè a pou minimize risk pou pasyan an ak sekouris la.

Risk pou chòk elektrik

Defibrilatè yo se aparèy ki an sekirite, men yo rete potansyèlman danjere akoz karakteristik elektrik wo yo.

Yon move teknik itilizasyon ka lakòz yon chòk elektrik pa aksidan sou sekouris la oswa sou yon lòt moun ki toupre, nan ka kontak ak chemen deschaj elektrik la pran.

Yon fòmasyon teknik apwopriye nesesè pou evite risk sa a.

Itilizasyon sou sifas metalik

Yon DEA ka itilize sou yon sifas metalik, tankou yon branka, planche yon avyon oswa yon bato, men li enpòtan pou asire ke elektwòd yo pa an kontak ak metal la epi ke pèsonn pa manyen viktim nan lè yo peze bouton chòk la.

Itilizasyon deyò

Li ka posib pou itilize yon DEA an tout sekirite anba nèj si modèl la apwopriye pou itilizasyon sa a (gade notis itilizasyon an).

Yo toujou rekòmande pou mete tèt ou an sekirite epi pwoteje viktim nan kont move tan.

Nan ka yon viktim ki kouche nan dlo, li nesesè pou deplase l vè yon zòn ki relativman sèk anvan itilize DEA a.

Nan tan imid, pwatrin viktim nan dwe seche anvan mete elektwòd yo.

Nan tout ka, li enpòtan pou asire ke mezi sekirite apwopriye yo pran anvan defibrile yon viktim.